dzalalabad

Pred 20timi minutami som si klepla letenku.. do úžasnej destinácie.. Thailand..

Prečo odchádzam práve tam.. Prečo idem do Thajska, ked celý svoj život tužim ist do Indie???? Neprichádzam na rozumne vysvetlenie.. neprichádzam vlastne na žiadne vysvetlenie.. stále si premietam body ktoré ma priviedli až sem a teším sa z toho že to je možno jediná a prvá vec v ktorej nebol zapojený rozum.. citovo.. riešilo sa vynimočno pocitovo..

***

Uplakaná som sí sadla do auta a viezla som sa najrýchlejšie ako to moj ružový slon vie..

Pred týmto skratom som postávala 10 minut pred autom, žmolila som v ruke telefón.. vypalovala som si zobak.. a skušala som...zachrániť svoj dojebaný psychický stav ešte v bode, kedy je možné akceptovať pomoc z okolia..

Tomik nebral..

Edičná vypnutá..

Vytočila som Patricka a vzápetí som zložila.. prišla na mna predstava ako malej číta rozprávku a vedla v izbe na stole kde žena žehlí mu zvoním zúfalá ja..

„ užasnééééé fakt užasnéééééééé..“

Ostatným som ani volať nechcela? Povedať som nemala čo a vyšie menovaní su jediní ktorí chápu aj moje mlčanie v apárate služiacom na konverzáciu..

A tak som išla.. bez cieľa.. zastavovali ma len červené.. za čo som bola vďačná mechanickej pamati,ktorá ich registrovala..

„čo odomna chcete?? Prečo sa cítim takto zle..do piči!!idem zlou cestou svojej duše..?!

Jasnéééééé najlahšia výhovorka.. keď idem až tak zle.. tak mi kurva povedzte čo mám robiť??“

„ticho.. zrazu ake ticho však...?!!?“

„prepáčte.. nechcem byť na vás zlá..“ zastavila som na krajnici.. a bola som vďačná aspon za to že to možem vyplakať..

Z hlboka som sa nadýchla.. pomaly stiekli posledné  slzy.. soplovú sviečku z nosa som si utrela do chemických utierok na okno..

„nechcem sa hnevať ani na seba ani na vás.. viem že ma milujete.. som zmatená.. vám z hora sa zdá že su veci jasné, ale skúste vnímať náš svet.. kolko vnemov máme, kolko veci nás dokáže vyrušiť..máme okrem srdca aj rozum.. pamat..

Nechávam všetko minulosti a prosím vás o znamenie.. kadial mám ísť..??čo mam urobiť preto aby som sa usmievala aspon hodinu denne? Aby som mala dovod vobec vstať.. a obliecť sa.. chcem byť šťastná... chcem..

Zrazu ma prelakol zvuk brinčiaceho telefónu.. rýchlo som ho dolovala z vrecka.. myslela som že to je Tomik.. kym som ho vytiahla zvonenie utíchlo.. „ zmeškaný hovor Shenuda“

Čumela som na telefón.. a sama som neverila..

„Shenuda , letná láska  Egypta..

Vymenili sme si čísla.. prehodili pár sms a komunikácia prirodzene utíchla.. a teraz po roku prezvoní..

Pozrela som sa do neba..

„ ano .. dakujem za znamenie.. ale nieje mi nič jasnejišie ako pred 10timi minutami..“

Sedela som sa bola som zmatenejšia ako zmatená.. odísť chcem už dva roky..

Niekde preč , len tak si otvoriť krídla a spracovať si všetky pocity..

Čo ma dusia..

Hmm.. v každom prípade to bolo znamenie.. prvé.. zapísal som si ho do hlavy a bdelo som čakal na dalšie, ktoré mi priblíži situáciu ešte viac..

„ príjmam toto napojenie číslo jedna a prosím si dalšie dakujem..“

Hlava mi sama šifrovala a skladala obrázky.. Caramelka , India , moja chuť prejsť pešo Egypt a všetky cestovatelké túžby ktoré som  kedy s velkou láskou vyslovila sa mi vybavovali v pamati..

Hm...už dlho som sama.. dlhé roky je pre mňna prirodzené rátať len sama so sebou.. spomínam si  ako sa to zozačiatku dotýkalo Toma.. Keď som pri hcoijakej debate rozprávala len v svojom mene, akoby nikdy neexistovalo my.. nedokázala som precítiť prečo sa na mňa hnevá.. zdalo sa mi smiešne reagovať v mene nás oboch.. keď to vlastne uchátilo len mňa..      „ ano?? Ty si bol v amerike? Tak to je užasne.. aj MY by sme chceli ísť..“

Veď to už len znie hlúpo..

Možno som tvrdohlavá , možno hlúpa.. a možno je to jeden z klúčov života.. ale nedokážem sa prisposobiť.. neviem urobiť kompromis s kupou auta , farby postele a neviem ani trošku ustúpiť ... vlastne pri ničom.. ak chcem raz červené kachličky a niekto chce modré.. kompromis je o tom že budú fialové.. v hlbke duše nebude spokojný ani jeden.. ani druhý.. a keď jeden ustupi?? A budu červené? Alebo modré? Čo ten druhý? Bude mať právo vybrať farbu sedačky? Užasne.. a presne tak žije 90 percent sveta.. dojebané domy ,  dojebané vztahy , dojebané životy plné kompromisov čo nikam nevedú a sposoboju akurát utláčanie duše.. ked chcem červene a ty modre.. tak si postav vlasnú kúpelnu a budeme štastní obaja.. znie to tvrdo.. ale.. každí človek je vlastne  sám.. sme ako ostrovy.. staráme sa sami o seba.. a je len na nás aký bude vyzerať nás ajlend, ci bude plný kvetov zvierat  prekrásnych koralov a tyrkisovo modrej vody.. alebo bude zajebaný železom , starými vecami nazberanými v minulosti .. a taktiež máme v rukách aj to s ktorým z milionov ostrovov si vytvoríme prekásny pieskový prechod.. 

Znie to pekne.. ale niekedy mám pocit že som si vytvorila skor rezerváciu ako ostrov..

Uzavrela som sa a na palmu na svojom ostrove som zajebala papier s karantenou až do odvolania aby som všetkych vystrašila.

Stačí mi rozprávať sa s dvoma ľudmi Tomom a Edičnou.. samozrejme by bolo nefer nespomenúť prázdne debaty s 280 priatelmi , ktorý mi svietia na FB..

Myslím ze celý Fejsbuk je záchrana spoločnosti , dalšia iluzia ,ktorá nieje pre nezamyslajucich sa lahko odhalitelna.. vytvorený umelý komunikačný kanál aby ludia nezabudli reč.. aby sa mohli popridávat do skupín .. a keď zabudnu čo vlastne miluju.. možu si to čeknuť.. Milujem Kávu , Milujem spať bez spodného prádla , Mám rada mužov v obleku.. a podobne..

Pozerať si profili známych , z ktorými ste sa kedysi hrávali na piesku a posledné čo ste kedy mali a máte spoločné bola rozdelená orbitka na polovicu..

Fejsbuk nám dáva záchranu pred samovraždami.. pretože pri pohlade na všetkych tých zúfalých a neštastných ľudí , si stále možete povedať ako sa máte dobre..

Prišla som domov, s indíciou z dalekeho Egyptu.. urobila som so si Indický čaj, ošupala som si grep a jediné na čo som sa zmohla bola rýchla zmena statusu : „ čakám doležitu správu , dnes ťaham nočnú.. s chuťou Indie na perách!všetkych svojich priaťelov a nepriaťelov pozývam na tea party.. krásnu noc!“

Do tichej izby mi zazvonil telefón..

- „ halo halo?? No čooo bráááško? Odpadnem že ty mi voláš..“

- „ hej čau .. Katka??“

- „ ahoj ahoj , počujem ťa čo sa deje, že ma neuveritelne asi druhý krát v živote vytočil tvoj telefón?“  usmievala som sa a snažila som sa dostať ho do trosku lepsej náladičky ..

- „ ale nič , mam nervy mama ma posiela ocovi urobiť si referát a mne sa k nemu nechce isť zas tam budu ziapať a je už neskoro, budem ho museť presviedčat aby ma išiel zaviesť..

A doma nejde net, lebo ho má požičaný oco ..“

- „ jáááj chápem.. tak premýšlaš že čo urobíš či čo? Nakedy to potrebuješ?“

- „ ale Ti volám že keby mi urobis ty ten referat tak si ho len vytlačim u oca narýchlo a nebudem tam museť sedeť..“

- „ no jasne.. čo tam ma byt? Povec mi ako to ma vydržat urobim ti aj dva ak chces a vyberieš si ktorý bude lepsí alebo si ich skombinujes sak to vy mávate len take jednoduche zadania že?

- „ hej.. o Thajsku.. iba zakladne veci.. nic zlozite aby neodhalila že som to nepísal ja..“

- „ o Thajsku? Dobre tak ti to urobim a pošlem ti to na mejla dobre??“

- „ dobre Katka , tak ďakujem a lubim ťa .. ahoj“

- „ čau mimike , keby dačo volám Ti..“

Sadla som si na obrovského plyšového slona, zasunula som sa pod ikejácki mini stolík na ktorom rozvoniaval čierny čaj a surfovala som.. prislo mi to ako príjemné vyplnenie času , kým som bdelo čakala na dalšiu zprávu z hora... ktorá podla mojich pocitov visela už za nohu z neba..

Referát bol dokončený, uspešne som ho odoslala..

Dopíjala som posledné dúšky a premýšlala som nad tým čo som vlastne kopírovala..

Po 15rich obrázkoch tyrkysoveho mora moje telo dostalo chuť na vodu..

Striedala som si studenu vodu s teplou presne podla anticelulitidnych pokynov.. a zrazu mi to došlo..

„ ježiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiš.. vystretlila som z kúpelne , šmyklo sa mi s mokrou nohou na šlapke , pristala som kolenom do stolíka a s bolesťou som otvorila ešte raz Thaisko.doc

„čo ti jebeeeeeeee???“

„ježiiiiiiiš slepý kokod som či čo.. ideeeeeeeeeem aaaaaaaa“

Ziapala som si po izbe v záchvate radosti až kým to sused nevydržal a nezajebal do steny..

„pojeeeeeeeb saaaaaa“ zašepkala som a myslela som že sa mu pojdem slávnostne zaklopať a povedať že odchádzam ..

Prelomová noc , hneď som všetko vyzvonila Edičnej.. cez skype..

- „ ufiufhorei si tu ? si tu?? „

- „ no.. čau :-) „

- „ idem do Thajska“

- „ odcháááááááááádzam čau :-)) „

- „ sak keby ti nejebe uz si preč druhy rok, ty kokot.. :-)) „

- „keby mi nejebe , nemam dokoncenu stredu a uz som dávno v piči“

- „z kade zoberem peniaze kámo?? Ked mam presne 150eur?? :-)))“

- „ peniaze boli su aj budu :-)) „

- „ eahm ano!! Boli su a budu!! .. tak idem vymysleť nejaky plan B ,ako našmotrim looove :)„

- „ vieš čo? Skus obvolat tvojich priatelov , hm? A opytaj sa ich?“

- „ eahm.. no neviem..“

- „ idem pridem see ja“

- „ si tu?? Nedošla som na nič.. jedine keby predám auto,ale to vieš.. predat auto natrete na ružovo s valčekom s postelou a umyvadlom nieje rýchla záležitosť.. :-))“

- „ mno.. predať slona? Ti jebe?? To nedopustim :-))“

- „ hej ved to.. :-/“

- „ tak prosíííííím svojich anjelov,aby ma urýchlene napojili na vlnu peňazí a pomohli mi vyriešiť finančny problém mojho odchodu“

- „ ty si drbo? Už som ti napisala obvolaj priatelov“

Pozerala som sa na modro biele okienko a premýšlala som.. hmm priatelov.. komu akože??

Zavolám Tomimu? Tatkovi? Alebo Edičnej? ... hmmm Edičnej.. ked ma dotoho takto tlači zavolam prave jej..

- „ Halo? Ahoj..“

- „ No čo moja? Potrebuješ niečo?“ nahrala mi..

- „ ano vieš čo.. idem do Thajska.. a nemam peniaze, chcem sa ťa pekne opýťať máš nejake  zvyšné peniažky , ktorými by si mohla podporiť moju cestu?

- „ vieš čo zbytočné nemám, ale pre Teba ... to niesu zbytočné , ano samozrejme Ti nejaké dám.. nenávratny príspevok na život“

Skoro som umrela v telefone.. a tak sa začal moj sen, euro k euru , stovka ku stovke..

Je krásne, že ma skoro nik nenechal v štychu okrem vlastnej rodiny..