Bangkok , Krung Tep v preklade mesto anjelov.. 32 stupňov , slnečno..
Vystupila som v dlhých nohaviciach v trekovych topankach s mikinou a bundou okolo pásu..
Zaradila som sa do davu ludí sudiac že všetci si musia ist pre batožinu..
Pri prvom pohlade okolo seba som pochopila že som to dokázala..
Podarilo sa mi to.. a tak som sa bála.. ani som sa nechcela poriadne s nikym lučiť.. mátala ma predstava že sa rozlučim a stane sa mi odpojenie ako Edičnej pri jej ceste do Paríža, kedy prišla o deň neskor na letisko.. alebo ocinovi keď prišiel o dve hodiny neskor na ceste do Číny... tak teraz som dostala konečne pocit že sa možem rozlučiť .. škoda že už nemám ako.. heh ..
V letiskovom záchode pre vozíčkarov som urobila rýchly čejndžink klots.. prebalila som si trošku ruxak.. a skočila som z útesu..
Vonku ma ofukol vrelý vzduch , ktorý okamžite vyvolal obvyklu reakciu mojho tela.. orosený nos.. kráčala som s obrovskym ruxakom vzadu a trosku menej obrovskejšim vpredu..
Po 10 minutách som pochopila že to takto nebude možné.. ale snažila som sa nevyvolávať konflikt sama so sebou..
Všetci sa doštiavali od smiechu pri pohlade na moju spotenú tvar a 30 kilov pičovín čo si nesiem.. na chrbte jak slímák.. slimák uchylák čo si pobalil aj susedov dom..
Nerozumela som nikomu ani slovo a evidentne ani nik mne.. prijebaný jaskynny aksent angličtiny ju robil absolutne neuchopitelnou pre moje ucho..
Posielali ma zlava do prava.. od tial naspať k čislu jedna.. vraj nie že už mu volal kolega že ma zle pochopil.. sadla som si vyčerpaná na lavičku s prvým Bangkokským záchvatom smiechu.. šak čo.. mám čas.. v dialke som zbadala ako prišiel.. a následne odišiel autobus.. nemal síce označenie ale.. pomaly som sa odkráčala na miesto v dialke a čakala som na další.. ten prišiel o pár minút.. trpezlivo sa nepohol, čakal kým som si dala na chrbát jeden ruxak.. a druhý ruxak.. a kým si zapnem ladvinku.. a prevesim cez seba fotákové púzdro...
do drevennej lavičky sa mi zachytila zaťahovacia šnúrka.. ktorú následne odšprnglo medzi dvere autobusu , skorej ako som vkročila velkomožne ja.. nechávapo na mňa všetci pozerali a nebola som si zasa raz istá či som špinavá , šušňavá alebo sa proste len pozeraju lebo som o dve hlavy vyšia a o 20 kíl ťažšia..
po upozornení milého šikmookého pána som pochopila že to je autobus pre zamestnancov letiska.. pokrčila som plecami s usmevným „thenks“
.. načo ma autobusár čakal.. vyzeram jak letuška.. stahujuca sa do bangkoku či čo do piči?? ...
Hned ako sme zastavili sa všetci huronsky tlačili von.. pri predstave že by ma hodil naspat na letisko, som vystupila aj ja.. veď.. v každom prípade som už bližšie.. aspoň o 15 kilometrov..
Autobusová stanica , podla črtov tej európskej.. milion nástupiští.. milion smerov.. len autobusov pobiednejšie.. zložila som sa pred velkou modoru tabulou a snažila som sa nájsť ulicu Khoasan Road... K..K....K... z postupného prechádzania očami..
ma vyrušilpo zatrubenie.. žlteho autobusu čislo 556...
Rýchla anglická debatka.. no jakéééé napojenie ide presne kde potrebujem..
Sedela som usmiata .. a snažila som sa mu vystvetliť nech mi povie keď tam budeme.. nereagoval .. iba sa usmieval.. zo začiatku milo.. menej milo.. a po 45 minutach cesty keď mal proste uplne v piči čo mu rozpravam sa mi jeho usmev vobec nepáčil..
Spolucestujuci.. tiež šikomooký sa zapojil do energetickej roztržky.. a opýtal sa ma kde idem..
Nerozumel.. nevedel.. thajčinou sa dohadovali s autobusárom.. a povedal že autobusár nerozumie anglicky.. to už som myslela že mu usmev pokrčim..
Vybrala som biednu letiskovu mapu a pomalými krokmi sme sa dostali k bližsím suradnicam kde sme.. a kde potrebujem aby sme boli..
Na konečnej velmi daleko od ciela somnou vystupil aj spolucestujuci a pomahal mi najst cestu.. čakali sme najprv na jednej zastavke.. 40 minut.. zmena ,... zmena.. ide z druhej strany... na druhej strane sme čakali 20 minut.. ked nás pani černoška upozornila že je všetko poprehadzované kvoli činskemu novemu roku a chodí namiesto neho iné číslo..
Ticho sme pri sebe postávali.. škvrkalo mu v bruchu a vyháňala som ho tisic krát neh už ide posvojom že ja to zvladnem.. vedela som že kym bude pri mne nenapoja ma na cestu.. a na druhej strane som bola zmierená s tým že mi prisiel niečo vrátiť.. tak som všetko trpezlivo pozorovala..
- „ vieš ja som zo Singapuru , z Malajzie.. som v Bangkoku tretí krát.. na týžden dovolenky..“
Myslela som že ho zabijem...
Usmiala som sa a mlčala som ešte silnejšie ako pred tým..
Ukazovať cestu , keď je sám zmatený.. šak prečo nie...
Dobitá , uťahaná s krvavými pleciami som sa driapala na 5te poschodie GreenHausu..
Vyzliekala som sa rýchlosťou blesku do sprchy a pri predstave dalsieho podobne prežitého dňa som hyrila všeliakými náladami..
- „Studená voda ... studenááááá voda..“ nahlas som vzdychala v malej miestnosti ktorá mala asi 14 kachličiek... záchod na ktorý pri sprchovaní podla zákonov fyziky dopadlo najviac vody.. a male umyvadlo..
osprchovala som zo seba Slovensko.. taký som zadala program..
Po ceste do postele som sa zachytila v zrkadle.. rozpukaná pera.. pupák na ľavom lici ktorý podla fotiek čekujem už piaty rok na tom istom mieste.. a celkovo na hranici absolutnej rozjebanosti som si lahla nahá na osušku..
Zobudila som sa o jedenastej , pomaly som vstala a pirvítala som sa v Bangkoku..
„veď kto sa bude somnou rozprávať , keď nie ja, nie? A okrem toho som svoj najlepší priateľ!“ rozhodla som sa vyraziť do ulíc a nájsť niečo lacnejšie..
Pobaleny ruxak som nezdvihla.. svalovica na nohách.. zodreté plecia..
Zahajila som prvý zúfalý plač na zahraničnej pode.... vyjebala som všetko na postel a zisila som ze vsetko je potrebne... každá jedna vec.. okrem zámku s reťazou.. cistým zošitom s tvrdým obalom.. obetovať som mohla aj dvoje nohavičky.. a tepláky.. moje oblubené tepláky ,ku ktorým mam neopisatelný citový vztah?! Naťahovala som ich hore dole..až ma napadla veta z nejakej múdrej knihy
.. Keď nepustíme veci staré... neprídu k nám nové...
Váha sa vobec neupravila a tak som stála nad vecami či ih naozaj chcem nechať na pospas..
„vyjebaný mamonár“ Rozlučila som sa s teplákmi.a zavrela som dvere prvej noci..
Khaosanka bola plná svetových ľudí.. hudobné štýli sa prebíjali jeden cez druhý..
Od všadial sa ozýval smiech .. vo vzduchu visela chuť Exotického ovocia.. dredy, copíky a holé hlavy..
Čokoládový černosi, príťažlivé tmavé očí Indov,sladká voňa Europskych metrosexuálov..
Dýchala som celým povrchom tela.. s nesmelým usmevom som sa predierala novým svetom..
A cítila som sa doma.. prvé mango v pouličnom stánku.. prvý džus z ozajstných mandariniek..
Kráčala som s úsmevom od ucha k uchu a všetci mi ho obratom posielali spať.. láska.. a všade!!
Prvú svoju dovolenku osamote som prežila pred dvoma rokmi , po maturite naškrabané peniaze od tata akože za to neuveritelne prekvapenie, ktoré som nečakala ani sama.. uspešné dokončenie strednej školy.. pobalila som si pár vecí a odišla som na motorke do chorvácka..
Bolo to užasné.. byť sama so sebou.. polovica ludi doteraz nechápe.. ako mi mohlo tak šibať.. a druha polovica ani nikdy nepochopí čo je to za pocit .. nepustí ich predstava čo by sami robili.. odpoveď je jednoduchá.. konečne žili :))
Našla som malý hostelík s príjemnými týpkami.. izba číslo.. 306.. nič nečakané.. čísla nepustia.. vedela som že moje čísla ma budu ochraňovať celú moju zázračnú cestu..
Určite sa aj vám stáva, že vás nejaké čísla prenasleduju počas života.. minimalne počas nejakých etáp.. ochraňujú vás a vibračne vas podporuju podla toho čo je práve vhodné a potrebné.. preto je niekedy nebezpečné nevedome sa s čislami hrať, napríklad vyberom vyfajčenej ŠPZ , 444, 686 ,999 atď. ked nepoznáme vyznam.. existuje mnoho vypočtov , štatistík a študíí práve na tento smer ktoré pracuju s realnymi dopadnmi na život ludi..
Možno preto som nikdy nechcela počítať a pochopila som ledva malu násobilku ktorú si aj tak neviem zapamatať.. heh..
Recepčný mi šprngol po spotenom nose.. a dostal záchvat smiechu.. cez ujeby som sa mu snažila vysvetliť že u nás mame
Necítila som po fyzickej stránke úplne fit, furt som tlačila antibiotika a bola som rýchlo unavená.. voňavá som sa obliekla a so zámerom vyraziť po prúde Khaosanskej rieky.som zaspala.. prebrala som sa na hlučnu ulicu..ruch a život...
Komentáre