dzalalabad

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Chapter two , part Four :)

Po ceste do Viedne som vybavovala posledne telefonaty.. po tretom som pochopila že to nema vyznam nevedela som prisť na to či som odpojená ja alebo oni, ale bolo to všetko len formálne lúčenie a trápne prejavy vďaky..

V aute v kuchynskej časti pri sporáku mi Tom pomáhal dobalovať ruxak.. rozlučka z ružovým miláčikom.. a hurá vpred prvym pocitom zufalstva na letisku..

 

Tom ma opustil po rychlej minerálke ktoru sme stihli dať..

Pozerala som sa spoza skla a myslela som ze sa z toho pohladu nikdy nepozbieram..

Mala som chuť zaklopkať na sklo cez ktoré sme na seba plakali a zakričať mu :

„ heeej šak , poooď.. čo ty nejdeš??“

 

Utrel si slzy a odišiel..

Sadla som si na najbližšiu lavičku so sukromnym vodopádom na tvári.. som sa zhlboka nadychovala..

„sama , už si sama.. rýchlo sa nalaď lebo ta okradnu , zabudnu , alebo zmeškáš..“

„ano som sama viete?“ zahrabla som v ladvinke papierove vreckovky a svoj Slovensky monolog som smerovala na Japonca ktorý vedla čítal noviny...

Cez male haripoterovky usmiato poškuloval a uklaňal sa..

„ tak je čas ísť.. držte sa..“vysmrkaná som vstala  s priručnou batožinou a okopírovala som jeho smiešny pohyb s hlavou..

Z letiska som ešte prezvonila Lubošovi, aby mal primakartové číslo..

„halo – halo  dzalalabad?“

 

„aňo  Vienna slzy ako hrachy,nakoniec som sa pobalila, myslis ze do Bangkoku prestanem plakať?bubinkalo si?“

 

„Ojojooojojoj malinké sa pobalilo,ake šikovné už letíš?či? neplačkaj neboj to zvladneš si silná to dokážes..ti posielam energiu :-P a vieš čo ja nejko zistujem že som si ta rychlo-blizko pustil k telu a nejak som sa na teba naviazal“

 

Po tejto smske som dostala zachvat smiechu sama na sedadle FinAir v zadnej časti..

To čo je za vetu pre boha???aká milááá.. to namiesto vykriku vráť sa ja ťa milujem..

 

„naviazal?to možno po dnešnom ráne,hih!neviem ja som tiež zmatená,ale možem Ti zakričať do uška, ked chceš, hehe už letííím..“

 

Hned mi mysel uletela pár hodín dozadu , keď som sa skoro pošťala od smiechu ked mi prezradil že ked mu niekto kriči do ucha tak ho to šteklí.. a tak som mu kričala do ucha a on sa smial ako malé decuľo.. to ste už zažili??

 

„yop naviazal ale neviem to vysvetlit-taky divný pocit :-O /ale v dobrom/ jeeej tak už letíš?dúfam že sedkas pri okienku:) ano ano trošku zakričať do uška, ano ano.. ja by som ti zasa oblízal bruško..“

 

Nestihla som odpísať lietadlo vzlietlo a celý svet aj s mobilnými sieťami zmizol z dosahu..

 

Let do helsiniek bol neprijemny..

Bolela ma hlava , dalo sa mi zvracať z unavy a jediné čo zachraňovalo moj stav energetickej a fyzickej podvyživy boli žuvačky od Luboša , ktoré som nekontrolovatelne žula..

Auri ludi sa miešali v malom priestranstve a citila som sa ako keby nemožem dýchať..

Bola som nekonečne šťastná že sedím sama a možem si ako tak natiahnuť nohy a ruky..

Hned ako sa lietadlo odlepilo od zeme ma vypli a zaspala som..

Odvelili ma do velmi zvlaštnej reality.. prebudila som sa na ohlasovanie stupňov vo Finskej hatlanine..

Pozerala som sa z okna na zasneženu pristavaciu dráhu..na pracovníkov letiska , ktorí mali zimné čapice , v rukách odhŕňače snehu a  usmievala som sa sama pre seba..

Po uspešnom dolepení kolies na zem som si aj sama zatlieskala.. niekedy je fajn nebrať všetky veci  ako samozrejmosť..

Z lietadla som kráčala v dave ľudí až po 10 minútach mi došlo, že nie všetci idú do Bangkoku a tak som sa napojila na vlnu zodpovednosti samej za seba.. presun do dalšieho lietadla bol rýchly..

„ moment , moment.. splašene ma zastavila letuška po tom čo ma odčekovala..“

„ I m realy sorry , but we had to change your seat.. your new place is 7L“

„ hm ok..“  usmiala som sa a kráčala som za ňou.. keď už sa podujala že ma zavedie..

Nastupili sme hned do ňufáka lietadla.. po širke bolo 6 sedadiel.. moje bolo pri okne..

Obrovské sedadlo.. s telkou.. milion gombikmi.. tlačidlami , skrinkami a zasuvkami..

Sadla som si a citila som sa ako Mr. Bean..

Teliatko z dediny..nehybne som sedela a pokukovala som po ludoch..

Spolusediaci bol Fín a isto necestoval krát.. slusne som sa ho opýtala ako zapnem telku.. z kade zoberiem sluchátka.. kde ich konektnem.. ako si posuniem sedadlo dozadu a ako docielim aby ...

Po 30 minutach to nevydržal a ukázal mi asi uplne všetko.. prinutila ho k tomu predstava že sa budem vypytovať celých 9 hodin cesty..

Usadila som sa v polohe ležmo.. nohy som mala prijemne natiahnuté.. pod hlavou ma zohrieval vankuš , ktorý mi podal Japonsky letuško ked videl že sa ukladám..

Konečne normálne lietadlo!! Letela som len 3 krát v živote krátke vzdialenosti.. počas ktorých som trpela najviac z celeho lietadla.. a snivala som o tom  že si raz užijem let! Presne takto..

Šak nieje možne že ludia cestuju nasačkovaný 9 hodin pri sebe jak sliepky bez priestoru na život..

Prikryla som sa dekou.. a preštuchávala som filmy..

Samozrejme som skončila pri rozpravkach.. little chicken, oblačno striedavo fačírky , planéta 51 a UP.. UP.. čožeeeee UP tak toto nie.. teda ano!! Tak toto ááno!! Potešila som sa , že je pre mňa pripravené dalšie prekvapenie , ktoré vomne vyvoláva pocit ochrany a dovery v život..

 

Rozprávka vďaka ktorej vlastne sedím v lietadle..

Hlavou som uletela do kina , ked som ju videla prvý krát..

S Tomom sme sa naťahovali o načos.. a keď zhasli svetlá naše zasoby jedla boli tesne u konca.. Prvé slzy som mala v očiach keď mu po celom živote.. zomrela jeho láska..

A ostal sám.. pri takých chvílach zistujem že predsa mam nejake semienko monogamie v sebe.. len som ho zatial uspešne zabalila do sáčku a udupala niekde hlboko..

A zrazu mi to došlo..

„ nestihla to!! Ona to nestihla.. pre boha ona tam tak chcela ist od detstva a ona to nestihla... lebo sa tvarila že nema peniaze a furt bolo potrebne nieco iné..

Nestihla to... zomrela a nikdy tam nebola.. pre boha..“ potichu som šepkala zahladená na plátno na pol riťi na sedačke .. ovesená na kresle o poschodie nižšie..

Nevedela som či mam vstať isť sa pobaliť a vyraziť s 26eurami vo vačku, alebo sa mam rovno zabiť ..

Tom ma chytil za ruku.. videl že sa vrtím , vzdychám a neviem čo so sebou..

Druhý šok som zažila ked sa dedko nasral a došlo mu čo dopustil..

Pobalil sa do domu a v jedno ráno vypustil do neba tisic farebných balónov na ktorých odletel.. na balónoch!! Obyčaných z drogééérie.. oooooooh veď to je moj sen!!!

Pri tejto časti rozprávky som periferne videla že ma Tom kontroluje , niekolko krát som ho otravovala mojou predstavou ako si raz nafúknem balóny a len tak v popruhoch odletim na tri dni..

usmiala som sa naňho aby vedel že to zvládam..

odišli sme z kina a potrebovala som ten film este videť.. aspoň raz..

Tom ma v tomto živote pozostatky piráta a tak ho uspesne stiahol behom dňa..

Dnes text poznám naspamať.. poznám aj miesta na tele kde ma Fredrixon starecké škvrny a vychytala som aj pár animovaných chýb.. Je to príbeh ktorý mi zasiahol dušu.. pri ktorom som pochopila že neexistuje iný čas ako teraz a tu..  že sa netreba zaoberať maličkostami, ale treba sa držať svojich snov.. a túžob..a zistila som aj to že niekde v hlbke dúše mám chuť prežiť celý svoj život iba s jedným mužom.. trápne a dokonale skryte semienko monogamickej kokotnosti..

 

Rozprávku som si užila aj po 250ty krát , zaspala som unavená vlastnými myšlienkami..

Zobudila som sa na prijemnu voňu kávicky a slnko ktore sa nesmelo predieralo cez žaluzie..

Po raňajkách letušky zbierali riad.. plachta za ktorú behali do zadnej časti lietadla ostala nachvílu odokrytá.. ostala som vycivene pozerať na unavené, spotené a utrápene ludske tvare , ktoré sedeli hlava na hlave pri sebe po 6tich v dvoch radoch.. a pochopila som že som v prvej triede.. Vytiekla mi slzička radosti ,tešila som sa anjelskym napojeniam ktoré sa mi križovali so životom..vyvolávali vo mne pocit bezpečia vo svete

Príbeh o zamene prvej triedy som počula asi pred 6timi rokmi.. už si nespomínam kde a kto bol hlavnou postavou.. no od kedy som ho povedala Edičnej.. robili sme si piču pri každej priležitosti spomenutia letu.. vysmechy.. no aby sa nam nestalo že nas daju z prvej triedičky do druhej.. aaaano .. alebo prídu a povedia slečna Vrábelová neradi vás rušíme..máte isť do wellnes časti lietadla čaká na Vás nejaký mladý muž , vraj je sauna už vyhriata..

A dnes sa mi to konečne splnilo.. 6 rokov vibrovania stačí na splnenie sna.. aké jednoduché..

Až na toho mladého muža..


Dzalalabad | stály odkaz

Komentáre

Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014