„ no čo pucmolka už si zdrava?“
„ hej, už som doma, balím sa a zajtra idem do blavy , dáme kávu?“
„možme , ozvi sa keď tu budeš“
Potešil ma.. vlastne ma tešil cely čas v nemocnici , aj ked oslovenia pucmola , zlatokopečka a sedlana si mohol odpustit..
Stále som myslela na poslednú noc čo sme boli spolu a zistila som že neviem mať s niekym jednohubečku.. uťal riadne vysoko,nemohla som pustiť z hlavy jeho dlane , našpulenu pusinku a priblblé šššššš , ktorým ma tíšil keď som vzlykala v jeho rukách..
Ano , preberme sa .. vítam sa spať v realite..
Doležite je podotknuť že je to vyjebaný egáč z Bratislavy..
Lúčenie sa s východnou posádkou bolo zvláštne , necitila som skoro nič... som si ista že mi ochrancovia odpojili káble na precítenie situacie.. Inak by som možno neodišla vobec..
Nabalena a odhodlaná som vyrazila na svojom ružovom slonovi vpred svojim snom a životu..
„dufam že už máš dovolenku ak nie máš na to 170km..“
„ ee , mám nočnu mám ťa v obvode.. ozvi sa keď tu budeš..“
mám rada keď príde na cigošku a hučia mu z auta vysielačky , snaží sa sústrediť a je celý v zelenom...
Poslušne som chcela zapiť antibiotika ale po prebehnuti dna , som zistila že moj žaludok zýva prazdnotou.. tesco Golden piesky chvalabohu zachranuje nočne príchody do velkomesta..
„už som tu , idem ešte do obchodu , chceš niečo dobré?“
„ ano 4 kilá polohrubej a kilo hladkej..“
Pozerala som na displej a čítala som to kol dokola..
Bože to je kokod.. toto mi urobí vždy , tešil sa na mňa som si istá.. a keď už som blizko zajebe takýto odjeb , a rozpráva asomnou cez dvere..
Nemala som ani najmenšiu chuť to riešiť.. prechádzala som sa medzi regálmi , slabá ako muška .. a hladala som actimel.. „keď ma nechce vidieť nech ma nevidí .. a nepíše mi a vobec neznašam policajtov .. a neznášam celý svet!!“
Pri pokladni mi oznámili , že som prišla akurat v čase uzávierky a musim počkať 30minut...
Opustila som plný košík a skoro som pukla zlosťou..
- „jebe mi a možem si za to sama... a jediny kokod ktorý tu je som ja..“
Plač ma chytil až v objatí Hagara , prízemneho bytu .. oázi pokoja a lásky..
„idem spať som unavena , prijemnu službu“
„dakujeme , my akurat ideme papkať a za hodinu nam padla , takže pohodička. Dobru noc“
Krása.. vidis je spokojný.. štastný.. vyspali ste sa spolu.. skoro si ostala tehotná a to je všetko koniec príbehu.. zaspala som až s vychádzajucim slnkom...vo svojom svete kokotizmu..
„ heeeej 3 noci do odjazdu , hurá huráááá , celý svet sa s tebou teši“
Edičná dostala za ulohu informovať ma o počte zostavajucich nocí , tak chúda už 12 deň verejne Fejsbukovo odpočítava..
Opatrne som vstala a vobec som sa necitila fajn, dopichané ruky , udupaná duša , nechuť k hocijakej potrave a rozložene veci po celej izbe ma po návšteve záchoda prinutili opať si lahnut do postele.. až do odvolania..
Odvolanie prišlo okolo 16tej vo forme krátkej textovej správy od Bohura
„ príd na kávu, som v robote“
Tušila som že ma chce prehovárať.. ale chcela som ho vidieť..
Namalovaná som dufala že ma neodhalí a všetko prebehne hladko..
- „haloooo!!“ rozčapila som dvere Kátéemky s cielom ukryť všetky pocity neviem či pred ním či pred sebou..
- „ahoj vykukol spoza pultu, no čo ty loter , ha?“
- „nič..“ pokrčila som plecami a vystiskala som ho na privítanie..
- „dás si polievočku?“
Chvilu som premyslala , až sa mi vybavilo ako s nim milujem jesť , vždy ma krmi a naháňa s lyžicou.. naťahuje mi syr a klame rajčinami..
Dopila som polievku a stretli sa nám oči..
- „no čo je , už to vyklop..“
- „čo?“ sprosto som sa naňho pozrela akože vobec nechápem..
- „policajt čo..?“
- „hej .. strašne ma jebe..“ hompalala som nohami a nechcela som sa nanho ani pozreť..
- „ale možem si za to sama , vlastne sa nič nedeje len mam šupy strely v hlave..“
- „šak zasa budme uprimní kedy si ty nemala..“
- „no haháá toto zrovna potrebujem počuť aká som mimo“
Šprngol mi po nose a ostatnú pol hodinu sa ma snažil z vlastneho strachu presvedčiť aby som nikde nešla.. že sa preceňujem a že sa mu zdá že unikám pred sebou.. a že s tym nesuhlasí a dával ťažke skusobne otázky čo ak.. čo keď...
Vrátila som sa od zavretých dverí..
- „lubim ťa..“
- „viem.. aj ja teba“
Telenovelové objatie... a čas venovať sa sebe...
Posledné nákupy v poluse, a ticho mojho bytu.. všetci sa spamatali na poslednú chvilu..
A príjemne ma otravovali s pozvaniami na chlast..
Išla by som.. hned!! Rozjebať sa a stratit problem v hlave.. ci v srdci??
Ale ked som sa pozrela na krabicku dvoch antibiotik a na svoje ruky , z ucty k vlastnemu chramu , ktore som dostala pre tento fyzicky zivot som si zapla playlist fejvrit song a papinkala jablčka , pomarance a sladke oriesky v mede..
Komentáre