dzalalabad

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Chapter two , part one :)

 

 cink..cink... vyhrabala som ajfón z vačku..

 

„ no čo pucmolka už si zdrava?“ 

 

„ hej, už som doma, balím sa a zajtra idem do blavy , dáme kávu?“

 

 

„možme , ozvi sa keď tu budeš“

 

Potešil ma.. vlastne ma tešil  cely čas v nemocnici , aj ked oslovenia pucmola , zlatokopečka a sedlana si mohol odpustit..

Stále som myslela na poslednú noc čo sme boli spolu a zistila som že neviem mať s niekym jednohubečku.. uťal riadne vysoko,nemohla som pustiť z hlavy jeho dlane , našpulenu pusinku a priblblé šššššš , ktorým ma tíšil keď som vzlykala v jeho rukách..

Ano , preberme sa .. vítam sa spať v realite..

Doležite je podotknuť že je to vyjebaný egáč z Bratislavy..

 

Lúčenie sa s východnou posádkou bolo zvláštne , necitila som skoro nič... som si ista že mi ochrancovia odpojili káble na precítenie situacie.. Inak by som možno neodišla vobec..

Nabalena a odhodlaná som vyrazila na svojom ružovom slonovi vpred svojim snom a životu..

 

„dufam že už máš dovolenku ak nie máš na to 170km..“

 

„ ee , mám nočnu mám ťa v obvode.. ozvi sa keď tu budeš..“

 

 

mám rada keď príde na cigošku a hučia mu z auta vysielačky , snaží sa sústrediť a je celý v zelenom...

Poslušne som chcela zapiť antibiotika ale po prebehnuti dna , som zistila že moj žaludok zýva prazdnotou.. tesco Golden piesky chvalabohu zachranuje nočne príchody do velkomesta..

 

 

 

„už som tu , idem ešte do obchodu , chceš niečo dobré?“

 

„ ano 4 kilá polohrubej a kilo hladkej..“

 

Pozerala som na displej a čítala som to kol dokola..

Bože to je kokod.. toto mi urobí vždy , tešil sa na mňa som si istá.. a keď už som blizko zajebe takýto odjeb , a rozpráva asomnou cez dvere..

 

Nemala som ani najmenšiu chuť to riešiť.. prechádzala som sa medzi regálmi , slabá ako muška .. a hladala som actimel.. „keď ma nechce vidieť nech ma nevidí .. a nepíše mi a vobec neznašam policajtov .. a neznášam celý svet!!“

Pri pokladni mi oznámili , že som prišla akurat v čase uzávierky a musim počkať 30minut...

Opustila som plný košík a skoro som pukla zlosťou..

 

- „jebe mi a možem si za to sama... a jediny kokod ktorý tu je som ja..“

 

Plač ma chytil až v objatí Hagara , prízemneho bytu .. oázi pokoja a lásky..

 

„idem spať som unavena , prijemnu službu“

 

 

„dakujeme , my akurat ideme papkať a za hodinu nam padla , takže pohodička. Dobru noc“

 

 

Krása.. vidis je spokojný.. štastný.. vyspali ste sa spolu.. skoro si ostala tehotná a to je všetko koniec príbehu.. zaspala som až s vychádzajucim slnkom...vo svojom svete kokotizmu..

 

„ heeeej 3 noci do odjazdu , hurá huráááá , celý  svet sa s tebou teši“

 Edičná dostala za ulohu informovať ma o počte zostavajucich nocí , tak chúda už 12 deň verejne Fejsbukovo odpočítava..  

Opatrne som vstala a vobec som sa necitila fajn, dopichané ruky , udupaná duša , nechuť k hocijakej potrave a rozložene veci po celej izbe ma po návšteve záchoda prinutili opať si lahnut do postele.. až do odvolania..

Odvolanie prišlo okolo 16tej vo forme krátkej textovej správy od Bohura

 

 „ príd na kávu, som v robote“

 

Tušila som že ma chce prehovárať.. ale chcela som ho vidieť..

Namalovaná som dufala že ma neodhalí a všetko prebehne hladko..

 

- „haloooo!!“ rozčapila som dvere Kátéemky s cielom ukryť všetky pocity neviem či pred ním či pred sebou..

- „ahoj vykukol spoza pultu, no čo ty loter , ha?“

- „nič..“ pokrčila som plecami a vystiskala som ho na privítanie..

- „dás si polievočku?“

Chvilu som premyslala , až sa mi vybavilo ako s nim milujem jesť , vždy ma krmi a naháňa s lyžicou.. naťahuje mi syr a klame rajčinami..

Dopila som polievku a stretli sa nám oči..

 

- „no čo je , už to vyklop..“

- „čo?“ sprosto som sa naňho pozrela akože vobec nechápem..

- „policajt čo..?“

- „hej .. strašne ma jebe..“ hompalala som nohami a nechcela som sa nanho ani pozreť..

- „ale možem si za to sama , vlastne sa nič nedeje len mam šupy strely v hlave..“

- „šak zasa budme uprimní kedy si ty nemala..“

- „no haháá toto zrovna potrebujem počuť aká som mimo“

 

Šprngol mi po nose a ostatnú pol hodinu sa ma snažil z vlastneho strachu presvedčiť aby som nikde nešla.. že sa preceňujem a že sa mu zdá že unikám pred sebou.. a že s tym nesuhlasí a dával ťažke skusobne otázky čo ak.. čo keď...

 

Vrátila som sa od zavretých dverí..

- „lubim ťa..“

- „viem.. aj ja teba“

Telenovelové objatie... a čas venovať sa sebe...

 

Posledné nákupy v poluse, a ticho mojho bytu.. všetci sa spamatali na poslednú chvilu..

A príjemne ma otravovali s pozvaniami na chlast..

Išla by som.. hned!! Rozjebať sa a stratit problem v hlave.. ci v srdci??

Ale ked som sa pozrela na krabicku dvoch antibiotik a na svoje ruky , z ucty k vlastnemu chramu , ktore som dostala pre tento fyzicky zivot som si zapla playlist fejvrit song a papinkala jablčka , pomarance a sladke oriesky v mede..


Dzalalabad | stály odkaz

Komentáre

Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014