Afro učes na mojej hlave, ktorý som si priniesla zo Slovenska mi ulahčoval komunkáciu..
V priemere som spala za tri noc v Bangkoku presne 9 hodín, stále som bola vonku.. s minerálkou v ruke a štastím na tvári , všetci ma ojebávali o peniaze , taxikári , autobusari , predavači v stánkoch.. pred pamiatkami , chrámami a miestami kde sa zdržuju turisti sa neustále motaju v saku oblečení týpci, ktorí maju pripnutu vysačku a nedokážete ich na prvy pohlad odlišiť od ozajstnych zamestnancov.. milo vas zastavia a ospravedlnia sa vam, že pamiatka je momentalne zatvorena, bude opať prístuipná verejnosti až vo večerných hodinach... Hned ako zbadá vaše sklamanie a zufalstvo, tlapne vas po pleci s prijebanou vetou „dont worry my friend“ a ponukne vám vyhodný Tuk Tuk taxík, ktorý vas vezme inde.. samozrejme prečo by som nešla??? Spojenie že sa asi poznaju a cele je to biznis mi naozaj došlo až ked sme si večer na obrubníku s Erikom a Henrym predávali skusenosti zažitého dňa..
zo dňa na deň som bola ostrielanejšia a darilo sa mi predchádzať zbytočnému predražovaniu..
lapačom turistov a podobnym adrelaninovym aktivitám..
Tri nekonečné dni a noci v Bangkoku, kde je spánok luxus ktorý si nemožete dovoliť stačili..
Neutichájuce ulicové párty, ktoré sa iba preklapaju z dňa na noc a z noci na deň..
Voňa vyberanej gandže, a prírodný humušáčikovia presne ako ja!!!
S chalanmi sme sa vybozkali a posledný krát sme si pripili na obrubníkovom mieste pokoja..
Su na cestách 2hý rok... dva roky.. stretli sa niekde v Laose, a od vtedy su spolu.. zohraný tým usmevov, radosti a trefných podjebov..
„you can still go with us, hm?“ opatrne šplechol Erik a uťahoval mi traky na ruxaku..
„ yes, I know.. but .. I have... I have to.. hmm.. mission , undrestand?“
„ aou , you are mission , crazy girl.. take care , world need you!“
Pobozkal ma na pery .. Henry sa čapol po čele, Erik po ňom skočil zo záchvatom smiechu a rumencom na licah.. klčovali sa ako malé deti...
Opustila som ich s lístkom na autobus a dufala som že je to zároveň vstupenka do raja..
Tak ako slubuju všetky fotky, príbehy z thajskych knižných sprievodcov..
Soplavy nos , hlad , primrznuté nohy od neodhadnutej klímy a kinkajuca hlava, ktoru som si nemala o koho oprieť..
Prestupovanie na trajekt, kde som zahajila zachranu aby som sa nepovracala cez palubu..
„fuuuha zle zle..“
„ fuuuuha oprava dobre dobre..“
„ som v bezpečí , nemám sa čoho báť.. som pod ochrannými krídlami sveta“
Dobre mi prišlo až ked ucítila zem pod nohami a obohatila som svoj žaludok o liter vody..
Hned v prístave sa na mňa vrchli lapači, pokrikovali kde idem, či mám hotel na kolko som tu... všetci z lode sa hrnuli vpred a vyzeralo to že jediná neviem kde idem.. nevadi...
Bola som si istá , tak ako posledné dni, ked ku mne prišlo všetko v praví čas..
Premýšlala som čo vlastne chcem , ucelenú tužbu netreba nikdy zabudnuť vysloviť..
„ tak prajem si , nájsť lacné ubytovnaie hned pri mori, aby som prešla pekne 4 kroky v uteráčiku do mora , so sprchou na izbe a samozrejme s wifi pripojením..“
Stupila som na leták.. bola to miestna mapa ostrova..
Zodvihla som si ju a pozerala som sa do nej, ako by mi zakreslene cesty mohli nejako pomocť.. po 5tich minutach som nebola o nič mudrejšia..
„no nevadí , tak budem proste len kráčať..“ a tak som kráčala ... pol hodinku a tešila som sa že vidim more..
- „ can I help you?“ pristavil sa pri mne mlady Thajčan na skutry..
- „ yes“ otvorila som mapu a spustila som prud otazok..
Nakoniec mi z mojich požiadaviek povedal že najlepšie bude ked pojdem do kludnej časti , ostrova s názvom Maenam..
Zadarmo ma doviezol na miesto.. podakovala som sa mu a intuitivne som kráčala smerom k moru...
Rezort na rezorte, chaty , chatrčky , hotelove izby...
A ja som všetko luxusne zamietala.. ved hádam bola požiadavka jasna, nebudem prechádzať k moru cez ulicu ..
Zastavila som sa až , ked okolie vyzeralo presne podla mojich predstav, vošla som na recepciu..
- „ hello :) may I ask you what s the price for bungalow? I need something very cheep..“
- „ just fan, no television , only shower..“
- „ hi , cheap , cheap .. today we have room for 750B , and the cheapest here we have for 600B“
„ hmmm I want to be here for 3 weeks.. its enough money for me..“
„ I m looking for some room for 200/300 B per day..“
„ but thx. „
Pobehala som okolie, ale scenar bol podobny.. a tak som si sadla pod palmu.. prepočítavala som kolko ma vyjde taky pobyt.. za 700vku na noc a prišla som na to že sa práve tymto čislom zmenší moj počet možných dní strávenych pri mori presne o polovicu.. čo by bolo horšie ako zle..
„ a prečo nemožem spať na pláži? Čo sa tvariš Kata? Šak to si furt chcela..“
Vrátila som sa spať a chcela som zistiť či je možné plaťiť iba za nejaku sprchu a miesto na veci , majitel.. zaobleny Thajčan nechápane pozeral a mala som pocit že o chvílu zavolá sanitku, neh si príde po to šibnuté dievča zo Slovenie..
Psychicky to nezvladol , nasadil ma na motorku...
Na jeho povel som zoskočila a nerozumela som načo sme
Ked som sa otočila.. už tam nebol..
Všetko samozrejme klaplo a o hodku na to som prechádzala
Komentáre